πενθέω (pentheô) da πένθος TDNT - 6: 40,825 Numero Strong: G3996 verbo 1) piangere 2) essere in lutto per qualcuno
ἐπενθήσατε: 2pl. att. aor. ind. πενθεῖν: att. pres. inf. πενθήσατε: 2pl. att. aor. imptv. πενθήσετε: 2pl. att. fut. ind. πενθήσω: 1sing. att. aor. cong. πενθοῦντες: att. pres. ptc. nom. pl. masc. πενθοῦσι: att. pres. ptc. dat. pl. masc. πενθοῦσιν: 3pl. att. pres. ind. affliggere: 2 fare cordoglio: 7 piangere: 1 Totale: 10
|